Hoci CD14 je exprimovaný vo väčšine buniek, jeho úroveň expresie je obmedzená v porovnaní s úrovňou v MHCⅠ. Tkanivovo špecifická génová expresia je určená jeho chromatínovou štruktúrou a stavom metylácie DNA. Obmedzená expresia CD14 je tiež určená špecifickou kombináciou tkanivovo špecifických jadrových transkripčných faktorov alebo bežných jadrových transkripčných faktorov. Napríklad PU. 1 sa nachádza iba v monocytoch a B bunkách; NF-M (nukleárny faktor-M), ktorý sa nachádza iba v monocytoch, je členom rodiny CAAT/enhancer binding protein (C/EBP); okrem toho sa na regulácii génovej expresie podieľajú aj transkripčné faktory ako Sp.1 (stimulačný proteín 1).

V procese diferenciácie monocytov na makrofágy sa výrazne zvýšila expresia CD14. S cieľom študovať reguláciu génu CD14 Zhang et al. štiepili ľudský chromozóm 5 s EcoRⅠ a získali ľudský CD14 gén po špecifickom klonovaní niektorých génových fragmentov. Plná dĺžka ľudského CD14 génu obsahuje 5,5 kb kódujúcu sekvenciu a 4,2 kb upstream regulačnú sekvenciu na 5' konci. V súčasnosti je jasné, že hlavné miesto štartu transkripcie a sekundárne miesto štartu transkripcie sú umiestnené na 101 bp a 130 bp proti smeru od ATG štartovacieho miesta proteínu.

V porovnaní s nemononukleárnymi bunkovými líniami HeLa a REX obsahuje ľudská CD14 pozitívna mononukleárna bunková línia Mono Mac 6 128bp fragment DNA upstream sekvencie, ktorý má silný účinok a aktivitu promótora špecifickú pre monocyty. V tomto fragmente sú štyri oblasti, ktoré môžu interagovať s jadrovými proteínmi izolovanými z monocytov. Všetky trans-pôsobiace faktory viažuce sa na rámec GGGCGG sa nazývajú Sp (stimulačný proteín). Klonovaný Sp.1 sa skladá zo 696 aminokyselín a má tri štruktúry zinkového prsta na N konci, čo je väzobné miesto DNA. Sp.1 môže byť kombinovaný do troch rôznych oblastí promótora CD14. Sp.1 je transkripčný faktor viažuci DNA so zinkovým prstom, ktorý možno detegovať v každej cicavčej bunke, ale jeho expresia sa v rôznych tkanivách líši.

Sp.1 je vysoko exprimovaný v hematopoetickom tkanive, čo naznačuje, že hrá dôležitú úlohu vo vývoji hematopoetických buniek. Potvrdilo sa, že Sp.1 je dôležitým faktorom pri regulácii erytroidných buniek, lymfoidných buniek a myeloidných špecifických génov. Sp.1 nie je len kľúčovým faktorom pre tkanivovo špecifickú expresiu molekuly CD14 v monocytoch, ale zahŕňa aj diferenciačnú indukciu expresie CD14, to znamená, že podporuje diferenciáciu línií myeloidných mononukleárnych kmeňových buniek. Regulácia vyvolaná vitamínom D3 je hlavne cez Sp.1 miesto na zvýšenie expresie sCD14. Akonáhle je hlavné väzbové miesto (-110 bp) Sp.1 zmutované, môže to znížiť aktivitu tkanivovo špecifických promótorov. Tieto výsledky a transaktivačné experimenty potvrdzujú, že Sp.1 hrá kľúčovú regulačnú úlohu pri expresii tkanivovo špecifických molekúl CD14 v monocytoch.

Ďalším dôležitým transkripčným faktorom je väzbový proteín CCAAT/enhancer, ktorý tiež hrá dôležitú úlohu pri regulácii aktivity promótorov CD14. CD14 mRNA môže byť tiež exprimovaná v bunkách parenchýmu pečene, pľúc a obličiek stimulovaných endotoxínom, čo naznačuje, že CD14 môže byť tiež syntetizovaný a vylučovaný v extramedulárnych bunkách. Avšak v pečeni môže byť regulačný mechanizmus expresie CD14 odlišný od mechanizmu monocytov a pečeň je hlavným zdrojom sCD14.